Pavol Varga
Z vládneho bavoráku, ktorý havaroval blízko Čistého dňa, vypadol brúsič z Calexu, pokladník SDĽ, manažér Smeru, vlastník kompromitujúcej fotografie Fica s bývalou hádzanárkou a členkou SDĽ.
V nemocnici vypadlo z ministrových nohavíc 5 tisíc eur a krabička prezervatívov.
Zdesenie na Súmračnej, susedovi z Bonaparte, volali ho Brucho, sa objavilo množstvo zápisov v jeho knihe „Threema“. Sex na rozlúčku, drogy v resocializačnom prostredí, zneužívanie maloletých Lolitiek pod kuratelou štátu. Agent SIS v pohybe, obhajoba akreditácie ministra na tlačovke. Ba priplietol sa aj vlastník dvanástich Kačiek, lebo vôňa bezbranných Vagín i Erik T. z Humenného, dnes minister od Petra Podržtašky.
Taká slaboduchá telenovela z prostredia kolumbijského drogového kartelu, kde „krížne cesty“ porno priemyslu a povestnej Bielej lajny i „Špáradiel pred zrakom Bugára, sa pretínali naprieč tisícročnému poznaniu.
„Pre pacientov moci a závislosti nejestvuje nič ťažšie, ako rozlúčenie sa s mocou“.
Šéfinko, ako mu familiárne hovorili v rodinke zo šiesteho poschodia, po havárií vyhlásil :
„Ján Richter je skvelý chlap, potrebujem ho rýchlo naspäť v práci ministra, lebo robí veľmi dobrú robotu.“
Budúci dôchodcovia, so svojimi úsporami v druhom pilieri, si o desaťročia už nespomenú ako im „ten skvelý chlap“ trikrát vykradol ich šporkasičku. V hodnote niekoľkých miliárd.
Ono bolo otázkou času, kedy povestní Iskra uvedie do pohybu ľahostajných v zajatí hazardérov niekoľkonásobnej ilúzie, že už ich neoklamú, aby nečakala na ďalších dvadsať rokov a znova vrátila občana. Na námestia protestu.
Rok 2024 – jedenásť rokov od havárie vládneho bavoráku a jeho pätnásty január, kedy zločincom, mafii a oligarchom mal zaradený medzi 12 Špinavcov sveta zložiť k nohám priepustku k slobode a občanom ulúpených miliárd.
Zákon.
Ibaže havaroval, ibaže narazil do občanov Slovenska, ibaže narazil do občanov Európy čo odmietajú ďalej plniť brucho korupčným socialistom, ibaže narazil na študentov.
Narazil a začína tušiť, že príde o „boľševické cisárstvo“ zvané Slovenská republika a s ním aj o slobodu.
Pred kamery a mikrofóny sa stavajú „skvelí chlapi“.
„Najhoršie je, že tu nefunguje spravodlivosť. Súdy posielajú do reedukačných zariadení deti a nekontrolujú čo sa tam deje.“
Ten skvelý chlap, ktorý spolu s inými ministrami, vrátane ministrov školstva, bol zodpovedný za to, čomu on hovorí – „kontrolu, čo sa tam deje“.
Obrazy ako vystrihnuté z nafúknutých brúch hladných detí Etiópie sa prelínajú z obrazmi detí v rómskych osád Slovenska, aby boli iba akousi ponáškou na desivý obraz reedukačných centier..
Zodpovedný je štát.
Nie ministri, ktorí majú svoje mená a priezviska. Štát, ktorý roky počúval správy ombudsmanov o Deťoch vystavených svojvôli a neuveriteľnému svetu nehumánnosti a protiprávnosti. Odľudšteniu na ceste k dôstojnosti Detí.
Podobnému svetu ako pred jedenástimi rokmi v podmienkach Čistého dňa. Toho, o oživenie a udelenie novej licencie dnes usiluje „skvelý chlap Ján Richter“.
Ten, svojho času stranícky kolega Petra Pellegríniho v Smer-SD.
Ten „skvelý chlap“, ktorého obraz nefungujúcej spravodlivosti ochránil pred trestným stíhaním.
Ten, ktorého nový obraz „spravodlivosti“ zaručujúcej slobodu, beztrestnosť a ponechanie obrovských majetkov ulúpených občanom povyšuje o vyššie úroveň.
Peter Podržtaška, ako kandidát na prezidenta, už hovorí o nevyhnutnosti mať „Silný štát“.
Niet lepšieho príkladu zlyhania štátu, riadeného Pellegrínim v tandeme s Ficom, takmer dve desaťročia, ako ich odkaz pohŕdania najcennejším.
Deťmi, žiakmi, študentmi.
Druhý diel. Pokračovanie mocenského tandemu Fica, špinavca sveta s Pellegrínim, Podžtaškou.
Slaboduchých telenoviel z prostredia kolumbijského drogového kartelu, kde „krížne cesty“ porno priemyslu a povestnej Bielej lajny i „Špáradiel“ pred zrakmi občanov protestu, sa pretínajú naprieč tisícročnému poznaniu.
„Pre pacientov moci a závislosti nejestvuje nič ťažšie, ako rozlúčenie sa s mocou“.
zdroj: FB
